Nový Svet

24. března 2011 v 19:03 | Ayame-chan |  poviedky

Ahoj volám sa Haruko.Vždy som si myslela že, je život o ničom, že ho proste odžijem podľa predstáv iných a splním to čo sa odomňa čaká.Mala som moc rada pohlad z okna, predstavovala som si pri jemnom vánku,ake by to bolo matt´t iný svet, svet kde by bola zem posiata kvetami, slnko pálilo a pri tom predsa nebolo teplo, vtáky by čvirikali a všeci boli spokojní.Zrazu v tom pribehne suseda a hovori mi, že sa stalo niečo hrozné.Keď mi to povedala, do očí sa mi vhrnuli slzy,ktoré mi stekali až pod tričko.Mama už nie je medzi nami, povedala suseda.Preplakala som deň-týžden-mesiac.Do školy som nechodila a rozhodla som sa, že sa odstahujem do malého domku, pretože mi tu všetko pripomínalo moju rodinu.Popravde uz nemám nikoho.Otec od nas odyšiel, ked´ som bola malá, súrodencov nemám.A tak som zbehla dole po schodoch a schitila som hrebeň.Začala som si česat krásne, modré vlasi, ktoré mi padali až pod zadok.Nahodila som na seba oblečenie, nech nejako vypadam a vyrazila som.Vybrala dom si ten najlacnejší a okamžite som sa isla nastahovať.Nemala som si čo zbalit, tak som išla rovno tam.Ako som tak išla popri ceste, zazrela som zaujímavého chlapca, každopadne bol na bicykli takze som to nechala tak.
Bola som na prechde ale nevšimla som si, že idem na červenú.Už, už bolo auto u mńa ked som pocítila niekoho ruky.Ano zachranil ma nejaky clapec.Ke´d som sa mu pozrela do tvare ,všimla som si, že je to ten chlapec, ktorého som videla na bicykli.Mal krásne hnede oci a krátke tmavo hnedé vlasy. V poriatku-spýtal sa .A-ano som.Kedže som bola hamblivá, tak som sa zmohla iba na to ano.D-dakujem-povedala som.Pomohol mi vstat .Sadol na bicykel a odyšiel.Chvilku som sa za ním pozerala, až sa mi stratil z dohladu.Otočila som a išla som dalej.Po chvílke som stala pred garzonkou, ktorú som kúpila.Nebola zrovna v dobrom stave ,dvere boli tažko zatvoritelné, a bola hrdzavá s bodkovanými záclonami.Tie záclony boli asi najkrajšou vecou, ktorá tam bola.Zložila som sa a sadla som si na drobnú postel.Zrazu som uvidela strasne prenikavé svetlo, také silné, až som si myslela, že som oslepla alebo v tom horšom prípade dostala infarkt.Ked som otvorila očim chvílku mi trvalo kim som sa zorientovala.Zrazu som si uvedomila, že už niesom doma. Vyšla som von s malej budovy, ktorá bola zrejme dlho neobývana.Osvietili ma krásne slnečne lúce a počula som krásny spev vtákov a cítila som ten jemný vánok, ktorý mi mierne pofukoval medzi vlasmsy.Bola som strasne prekvapená, ale každopádne som bola zvedavá čo je toto za čudné miesto.Išla som dalej lúkou posiatov kvetmy.Zrazu som na tej lúke zbadala malú studienku a o ńu opreté nejaké dievča.Bolo velmi pekné, malo krátke, hnedé vlasy v dvoch copoch, které sa vo svite slnka dokonca až ligotali.Prišla som ku nej a pozdravila.Nevedela som, či vie hovorit mojou recou.Ukázalo sa že áno.Volala sa Rika.Spýtala som sa kde to vlastne som a ona povedala že v novom svete, ktoré nemá meno.Zdalo sa mi to neuveritelné, ale vždy, ked si poviem: neuveritelné je to realita.Vstala a povedala, že tu môžem byt koľko len chcem a potom sa môžem vrátit..Ja som sa trochu zamyslela a pobrala som sa skúmat dalej.Ako som tak isla stretla som mnoho milích ba i strasne hrubých ludí.Po dlhej dobe som sa rozhodla vrátit spät domou do druhého sveta.Horsie bolo ze som nevedela ako to mam urobyt .:)


Pokračko na budúce. Dúfam, že sa lúbilo :D
Za pravopisné chyby sa do predu ospravedlńujem :)
 


Komentáře

1 angelika155 angelika155 | E-mail | Web | 24. března 2011 v 22:14 | Reagovat

rýchlo pokračkooooooo XDDDDDDDDDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama